Božie Slovo – Iz 53, 4 – 6
V skutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.

Katechéza – Dobrý a zlý vlk
V jeden večer zobral starý Indián svojho vnuka a rozprával mu príbeh o boji, ktorý prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu:
“Vnúčik, ten boj v každom z nás je bojom medzi dvomi vlkmi. Jeden vlk je zlý: Je to zúrivosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť, ľahostajnosť a ego. Ten druhý vlk je dobrý: Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.”
Vnuk o tom všetkom rozmýšľal a po chvíli sa opýtal: “A ktorý vlk vyhrá?” Starý Indián odpovedal: “Ten, ktorého kŕmiš.”
Článok, ktorý ste sa rozhodli prečítať sa pokúsi zamyslieť nad týmito dvoma obrazmi vlkov v každom z nás a v našich vzťahoch.
Ako odhaliť „zlého vlka“ v našom vzťahu?
Dávne povesti o tom, ako vlčie svorky napádali a vyzabíjali celé dediny, alebo rozprávky ako Červená čiapočka alebo Zlý vlk a tri prasiatka vštepujú každému dieťaťu pocit, že vlk je krvilačný a voči človeku agresívny.
Východní otcovia, označovali za prameň a za začiatok každého hriechu práve zlú myšlienku. Vieme, že hrešiť môžeme nielen skutkami a slovami, ale tiež myšlienkami. Kým sa zlá myšlienka stane hriechom, musí prejsť určitými stupňami.
• Prvý stupeň je sugescia. Zlá myšlienka alebo nápad vnikne do mysle formou akejsi ponuky. Napríklad v partnerskom živote, hlavne v začiatkoch je práve koketovanie s otázkou čistoty a hlavne predmanželských intímnosti klamlivo predstavované ako dobro. Tieto myšlienky nás budú napadať počas celého nášho života a nie je potrebné sa ich báť alebo sa pokladať za horšieho od ostatných keď sa nám zdá, že ich máme akosi často.
• Druhý stupeň je rozhovor. Ani v tomto druhom stupni človek ešte nezhrešil, lebo sa pre nič nerozhodol. Jeden z partnerov, alebo možno obaja začínajú koketovať s touto myšlienkou a prichádzajú otázky typu: „Veď si ju chcem zobrať, tak kde je chyba?“ alebo „Dáme si pozor a bude to len raz, veď to už každý skúsil.“ A takto sa človek dostáva už na šikmú plochu, na ktorej sa vie lepšie zorientovať Zlý, lebo on je zdrojom pokušenia.
• Tretí stupeň je boj. V tomto stupni pokúšaný vedie boj s myšlienkou na zlé. Pred oči tohto človeka sa dostávajú myšlienky kladov a záporov daného skutku. V našom prípade by to mohli byť klamstvá typu: „To musím skúsiť, veď v partií to už každý skúsil, veď to je dnes bežné, veď tým nikomu nijako neublížim…“ No prichádza aj druhá miska váh, kedy sumarizujeme čo by sme stratili: „Nebudem už čistý, nenechám si panenstvo do manželstva, nebude už môj život mať takú hodnotu akú mal…“ Takto nejako bojuje ten, kto je pokúšaný na zlé, kto neodrazil zlú myšlienku hneď na začiatku. Nakoľko sa však pre nič nerozhodol a k ničomu ešte nedal súhlas, nezhrešil.
• Štvrtý stupeň je súhlas. Až štvrtý stupeň je rozhodujúci: tam, kde je súhlas so zlou myšlienkou, tam začína hriech. Náš zamilovaný si v srdci povie: „Nikto mi nič nebude rozkazovať. Budem si robiť to čo chcem, kedy chcem a ako chcem a samozrejme že s kým chcem. “ Zlý nám takto ako na striebornej tácke dáva poznanie, že veci vieme lepšie ako rodičia, učitelia alebo aj samotný Boh. Zhrešil si, lebo si dal zlej myšlienke súhlas konať v tvojom živote.
• Piaty stupeň je vášeň. V tomto stupni už zlá myšlienka natoľko prenikne do srdca človeka, že ho začne ovládať a premení sa na vášeň. Odvtedy sa ono srdce stane prameňom zlých myšlienok. Zaľúbený párik, ktorý sme si uvádzali ako príklad pri každom stupni sa zrazu stáva posadnutým alebo až otrokom hriechu, nerestí a zlých myšlienok.

Sväté písmo, ponúka obraz vlka v protiklade s baránkom v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu takto:
• Hľa posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice. (Mt 10, 6)
Prvá misia Ježišových učeníkov, je misia práve do miest, kde boli doma. Ježiš ich posiela do vlastnej „svorky“ ale už nie ako vlkov, ale ako baránkov. Unavený a utláčaný Boží ľud, ktorý očakával spásu v politickom prevrate je zrazu ohromený obetavosťou a bezhraničnou láskou učeníkov. Baránky sú zrazu odsúdené na roztrhanie vlkmi.
• Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. (Lk 10, 3)
Toto je spôsob, akým sa uskutočňuje misia v chudobe a neistote, ktorá učeníkov dáva na roveň takým, akým bol Ježiš, baránok a syn Boží, vydaný do rúk ľudí. Baránok je tichý a pokojný. Za svojho života je užitočný tým, že dáva vlnu a mlieko, pokrm a ošatenie, prináša ale aj úžitok po smrti, pretože dáva kožu a mäso, seba samého za odev a pokrm. Pripomína nám veľkonočného baránka (Ex 12, 3 nn) a trpiaceho služobníka, ktorý na sebe nesie hriech sveta (Iz 53, 7; Jn 1, 29). Baránok zostáva stále rovnaký, aj keď žije medzi inými. Mnoho baránkov, nikdy nevytvorí vlčiu svorku. Rozdiel, medzi baránkom a vlkom je ako rozdiel medzi Ježišom a svetom, láskou a sebectvom, chudobou, poníženosťou a pokorou na jednej strane a bohatstvom, mocou a pýchou na druhej strane. Svet sa stále bude chovať k učeníkom tak, ako sa chová vlk k baránkom. V našich časom bude baránok stále vlkovou korisťou.

Čo si zobrať z príkladu „dobrého vlka“ do našej bezhraničnej lásky?
Koľko poznáte manželov, ktorí sa ráno prebudia, sotva sa stihnú umyť, spolu najesť a idú do práce, ktorú nerobia naplno, aby potom prišli unavení domov a nič sa im nechcelo? Stereotyp zabíja naše vzťahy.
„Silou svorky je vlk, silou vlka je svorka.” Rudyard Kipling
Každá svorka vlkov v sebe skrýva isté vlastnosti, ktoré môžeme aplikovať aj do našich vzťahov. Aké vlastnosti hľadať v správnej svorke?
• Pravdivosť – Svorka si vie povedať pravdu, aj keby bolela. Pravda v dnešnej dobe často stojí kariérny postup a niektorých aj život. Budujme v svojich vzťahoch práve cit pre pravdu.
• Mentálna sila – Nejeden z nás potrebuje niekedy počuť, že je skvelý a že jeho život má ozajstnú hodnotu pre toho druhého. Naša sila sa často prejavuje v slabosti, práve slabosť toho druhého nemá byť príležitosťou ho ešte viac deprimovať, ale byť mu oporou.
• Úspech – Svorka sa vie radovať z úspechu toho druhého. Vie nás motivovať a vzbudzuje v nás odvahu konať ďalšie dobro pre spoločenstvo v ktorom žijeme. Svorka pozná kolektívnu vinu a je len taká silná ako jej najslabší článok.
• Osoby, miesta a veci ktoré máte radi – „Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať“ spomínal Emil Válek v svojej básni. Svorka je spoločenstvo, kde sa vždy radi vrátime. Krásny a požehnaný čas, ktorý nikde inde nemôžeme prežiť, takým nám je práve čas vo svorke. Svorka nie je miestom, kde sa hanbíš ukázať svoje pády a zranenia.

Príklad – Stotník
Rímsky vojak prichádza za Ježišom, ktorý je žid. V tej dobe boli predsa židia pod nadvládou Ríma. Rímsky vojak teda prichádza za židom ho prosiť o to, aby uzdravil jeho sluhu. Toho sluhu musí mať zjavne dosť rád. A nie len že ho prichádza prosiť navyše ho oslovuje aj Pane. Ježiš mu odpovedá na to teda, že s ním pôjde. V tom ho však stotník zastavuje a začne vravieť: Pane, ja nie som hoden aby si vošiel pod moju strechu. Rímsky vojak určitej hodnosti, ktorý má sluhov a určite aj značný majetok vraví toto Ježišovi, židovi, ktorý nič nemá a ktorý dokonca nemá kde hlavu skloniť, že nie je hodný jeho dom Ježišovej návštevy. Tu sa ukazuje stotníkova veľká pokora v prosbe. Má pod sebou vojakov, sluhov, ktorým rozkazuje a Ježiša v pokore prosí. Mohol poslať iného sluhu vo svojom mene, nech Ježiša privedú do jeho domu aby uzdravil jeho sluhu. On však sám sa ponáhľa za Ježišom aby sa pred ním sklonil a prosil ho za uzdravenie. V tejto vete sa spája pokora s veľkou vierou. Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha uzdravie. Prvá časť je pokora, druhá časť je viera. Ježiš ho teda vypočuje a urobí tak ako chce. Môžeme mať obrovskú vieru, ale ak pyšne prosíme, vypočul by Boh takto naše prosby?

Služba – Úrady a služby
Pretože Cirkev je hierarchická, jej liturgické zhromaždenie je hierarchicky členené a každý jeho účastník sa na ňom zúčastňuje iným spôsobom podľa druhu svätení alebo podľa postavenia, ktoré v Cirkvi má.