Farský chrám v obci Ihľany je zasvätený veľkovojvodcovi beztelesných síl, archanjelovi Michalovi.

Gréckokatolícka cirkev slávi 8. novembra sviatok Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiach (polyelejný sviatok s bdením).

Meno Michal má hebrejský pôvod a znamená „Kto je ako Boh?“.

V knihe Deuteronómium je Michal jedným z najvyšších anjelov, nebeské knieža Izraela, ktorý tomuto ľudu pomáha. V mimokánonických spisoch vystupuje ako archanjel, ako jeden zo štyroch najvyšších anjelov, alebo jeden zo šiestich, alebo siedmich anjelských kniežat, ako osobitný dôverník Boží, strážca kľúčov od neba, ako veľvojvodca anjelov. On obetuje na oltári nebeskej svätyne, je anjelom spravodlivosti, súdu, ale aj milosti a milosrdenstva, orodovník Izraelitov u Boha, ich anjel. Rabíni považujú Michala za najvyššieho anjela.

V Novom zákone vystupuje Michal označený ako Archanjel v spore s diablom o Mojžišovo mŕtve telo. Ďalej v symbolickej vízii knihy Zjavenia ako vodca svojich anjelov vo víťaznom boji s diablom a jeho anjelmi, zjavne ako anjel Ježišovho spoločenstva.

Pobiblická ranokresťanská doba prebrala tieto predstavy a spojila ich tiež niekedy s predstavami pohanskej ľudovej zbožnosti. Michal stojí vedľa Gabriela, je vodcom anjelov, archanjel, patrí do skupiny najvyšších anjelov. Boh ho poveruje úlohami, ktoré si vyžadujú mimoriadnu silu. Michal je orodovník ľudí u Boha, anjel kresťanského národa, pomáha zomierajúcim, odprevádza, podobne ako grécky mýtický boh Hermes, duše do neba, je miestodržiteľ raja.

S týmito funkciami súvisí Michalov patronát nad cintorínskymi kaplnkami a pravdepodobne a od 12. storočia dokázateľné zobrazenie Michala s váhami na duše.

V predhistorickej dobe uskutočnený boj Michala s vysokým anjelom, ktorý sa vzbúril Bohu a stal sa diablom, nepozná ani Sväté písmo, ani žiadna iná židovská a ranokresťanská literatúra. O tomto boji sa začalo rozprávať až v šiestom storočí na základe neodôvodneného výkladu dvanástej kapitoly knihy Zjavenia.

Kult k svätému Michalovi existoval spočiatku vo východných cirkvách. Na západ sa rozšíril najmä v piatom storočí po zázraku na hore Gargano.

Na ikonách sa svätý Michal objavuje od začiatku šiesteho storočia samostatne, alebo s Gabrielom na víťazných oblúkoch, v apsidách, alebo na plastikách zo slonoviny v dlhom bielom rúchu ako sprievodca, alebo pomocník pri tróne Krista.

V stredoveku sa objavuje Michal s mečom a kopijou ako odporca pekelného hada, potom aj ako sprievodca duší a miestodržiteľ raja.

Spracoval: Ján Sabol ml.