Prešovské gréckokatolícke biskupstvo bolo ustanovené pápežom Piom VII. dňa 22. septembra 1818 bulou Relata semper. Vzniklo vyčlenením z rozsiahlej mukačevskej eparchie. Biskup Andrej Bačinský z dôvodu lepšieho spravovania eparchie ustanovil pre vzdialenejšie oblasti tri vikariáty, pričom jeden z nich – košický sa stal základom pre ustanovenie prešovskej eparchie.
Táto bola organizovaná pod patronátom cisára Františka I. Samotný administratívny proces bol veľmi dlhý a náročný. Už od svojho vzniku muselo prešovské biskupstvo prekonávať mnohé ťažkosti. Tie najprv súviseli s potrebou materiálneho zabezpečenia biskupstva, nakoľko finančná čiastka, ktorá bola určená preň na základe výnosov z majetkov, ktoré zabezpečil cisár bola nedostačujúca. Čo sa týka biskupov, bula, ktorou bolo biskupstvo ustanovené určovala právo nominácie cisárovi s tým, že biskup – nominant musel dostať potvrdenie z Ríma.
Jednotliví prešovskí biskupi /Gregor Tarkovič, Jozef Gaganec, Mikuláš Tóth, Ján Vályi/ už v priebehu 19. storočia sa pričinili o to, že biskupstvo malo vybudované všetky potrebné eparchiálne ustanovizne, ako napríklad: katedrálny chrám, rezidenciu, cirkevné školstvo, bohosloveckú fakultu, kňazský seminár a podobne.
Vplyvom dôležitých spoločensko-náboženských zmien si muselo nachádzať svoje miesto v mnohonárodnostnom uhorskom štáte, kde bolo vystavené veľkému tlaku maďarizácie, ktorému istým spôsobom podľahlo. Tak sa ocitá v období dôležitej križovatky v dejinách našich národov, pri vzniku prvej ČSR v roku 1918, bez biskupa, nakoľko prešovský biskup Štefan Novák pre svoje maďarónske zmýšľanie sa zrieka biskupského stolca a odchádza do Maďarska.
Prešovské biskupstvo je spravované dočasne generálnym vikárom ThDr. Mikulášom Russnákom a neskôr križevackým biskupom Dionýzom Nyáradim. Veľkým dobrodením pre ďalšie dejiny prešovskej eparchie bolo menovanie Pavla Gojdiča, OSBM najprv za Apoštolského administrátora a neskôr za jej sídelného biskupa. Tento veľký biskup sa pustil do obnovy eparchie s veľkou usilovnosťou. Svoje snaženie posväcoval osobným príkladným životom, hlbokou duchovnosťou a láskavým vzťahom k svojim veriacim. Podarilo sa mu vo veľkej miere skonsolidovať pomery v eparchii. Za jeho účinkovania sa povzniesol duchovný život, pričom veľkú starostlivosť venoval kňazom, bohoslovcom.
Veľké úsilie vynaložil aj v sociálnej oblasti, čo sa prejavilo aj v založení eparchiálneho sirotinca. Podporoval aj rozvoj Bohu zasväteného života. V povojnovom období v roku 1947 dostáva v osobe ThDr. Vasiľa Hopku pomocného biskupa. Sľubný rozvoj eparchie však bol zabrzdený nielen vojnovými udalosťami, ale hlavne nástupom komunistických síl po februárových udalostiach v roku 1948.
Gréckokatolícka cirkev pre svoju vernosť Rímu sa stáva tŕňom v oku štátnej moci. Prichádza najchmúrnejšie obdobie v jej dejinách. Štátna moc ju nasilne likviduje tzv. „Prešovským soborom“ v roku 1950. Zároveň je postavená mimo zákon. Jej biskupi sa dostávajú do väzenia, kňazi, ktorí ostali verní, boli vyhnaní zo svojich fár od svojich veriacich a vyvezení do českého pohraničia so zákazom návratu na Slovensko.
Veriaci ostali bez svojich pastierov. V týchto pohnutých časoch biskup Pavol Gojdič vydáva najvyššie svedectvo, obetu svojho života, pre vernosť Bohu a Cirkvi, keď zomiera v leopoldovskom väzení 17. júla 1960. Nádej, ktorá svitá v súvislosti spoločensko-politických zmien v rokoch 1968-69 však mala iba krátke trvanie.
Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola obnovená, ale v dôsledku „normalizácie“ spoločenských pomerov bola veľmi vážne brzdená. Za dočasného ordinára prešovskej eparchie bol menovaný Mons. Ján Hirka, ktorý v ťažkých časoch totality vynakladal spolu so svojim duchovenstvom veľké úsilie, aby zabezpečoval normálny chod eparchie. Musel riešiť veľké ťažkosti, ktoré súviseli s obmedzovaním požadovaného počtu bohoslovcov, ďalej vzťahov s pravoslávnou cirkvou pri spoločnom užívaní chrámov a pri dôležitých jednaniach so štátnymi orgánmi, ktorí mu neustále dávali najavo, že gréckokatolícka cirkev je nežiaduca, ale iba trpená.
Peter Šturák: Prierez dejinami Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku; ISBN 80-8068-157-0
Dostupné na webe pulib: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Sturak1
Kapitoly z dejín gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku: