Božie Slovo – Mk 11, 1 – 11
V tom čase, keď sa Ježiš blížil k Jeruzalemu a prišiel k Betfage a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ‚Čo to robíte?’, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.’” Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?” Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!” Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

Katechéza – Osol
„Pán ho potrebuje“ hovorí Ježiš svojím učeníkom o osliatku. Je to jediný krát, kedy sa sám označuje ako Pán a jediný krát, kedy niečo potrebuje.
Týmto rozprávaním začína prvý zo šiestich dní v Jeruzaleme. Pred nedávnom Ježiš uzdravil zrak. Teraz pôsobí svetlo, počiatok stvorenia. Je to jeho pokorná a slúžiaca láska – zobrazená osliatkom – počiatkom nového sveta.
Táto epizóda zhrňuje všetko, čo Ježiš doposiaľ urobil a čo bude robiť ďalej, keď objasňuje spôsob, akým sa uskutočňuje Kráľovstvo.
Očakávalo sa, že Pán príde so slávou a mocou a všetko ovládne. A on skutočne prichádza; ale jeho slávou je pokora, jeho mocou je láska, jeho vládou je služba. Ježiš nejde na koni ako kráľ, ktorý má v rukách moc. Neprichádza ani na vojnovom voze, ako niekto, kto túži dobýjať. Je pokorný a „ide na osliatku, mláďati oslice.“
Osliatko, skutočný protagonista tohto príbehu, má rovnaké vlastnosti ako Ježišovo vykupiteľské dielo; je prvé tým, že je posledné a služobníkom. , ktorý dáva život ako výkupné za všetkých . Jeho kráľovský titul sa zreteľne ukazuje na kríži a práve pri jeho smrti začíname chápať, kto je Pán.
Osol, ktorý nosí bremeno druhých je obrazom Ježiša, ktorý ako prvý konal to, čo nám sám odkázal svojím zákonom. „Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon.“ . Byť otrokom z lásky je pravá sloboda , naplnením zákona je ustanovenie nebeského kráľovstva už tu na zemi.
Na tomto osliatku ešte nikto nikdy nesedel a ani nik po tom netúžil. Okrem toho, je osliatko priviazané, Ježiš si teda naň sadá ako prvý a ako prvý ho prichádza odviazať, čo by sme mohli prirovnať k oslobodeniu.
V skutočnosti služba človeka sa podobá službe Boha. Ona je v celej svojej podstate zviazaná až do chvíle, dokým neprichádza Ježiš aby ju rozviazal. Kresťanstvo nie je nejakým novým náboženstvom, ktoré by znova zväzovalo alebo znovu zaväzovalo človeka starými či novými zákonmi. Je to sloboda milovať a slúžiť druhému.
Toto rozprávanie nám otvára poznanie, aby sme rozširovali, kde je Kráľovstvo. Prichádza a príde tak, ako už prišlo. Koniec časov nastane, až tento by sme mohli povedať pokorný príchod príjmu všetci. On nemá iný spôsob ako prísť – ako v prítomnosti tak v budúcnosti, ako tak, ako nám je predstavovaný v evanjeliu Ježiš svojím príchodom do Jeruzalema, krátko pred slávením sviatkov Paschy.
My sme voči Dávidovmu synovi slepí ako Jakub, Ján a ostatní, túžime po svetskej sláve, než po Božej.
Tento úryvok rozpráva o tom, čo sa stalo dvakrát. Najprv to predpovedá, neskôr o tom podáva správu. To, čo Ježiš rozprával a robil, je pre nás posolstvom o tom, čo sa deje a bude sa diať stále. Vedľa toho, že sa ujal vlády nad svojím mestom, nám rozprávanie podáva správu, ako Sláva vstupuje do svojho chrámu. Toto Pánovo navštívenie už od počiatku hlásal Ján Krstiteľ, posol vyslaný pred Jeho tvárou, aby Jemu pripravil cestu. Ale teraz vstupuje do svojho chrámu; kto znesie jeho príchod a kto sa postaví na odpor, až sa objaví?
Ježiš je Kráľ, ktorý oslobodzuje a Pán, ktorý dáva život. Je kráľom ako služobník tým, čo pre nás robí, je Otrokom preto, čím sa pre nás stáva. Jeho kráľovstvo na zemi prichádza v tom, že sme skutočnými služobníkmi a otrokmi z lásky.
Učeník má uzdravený zrak, aby videl tajomstvo svojho kráľa a Pána, ktorý sa plne zjavuje na kríži. Preto opovrhuje každou falošnou istotou a všetko investuje do služby. Zbavuje sa plášťa ako ten slepec a odieva ním osliatko.
Evanjelista Lukáš Ježišov výstup do Jeruzalema, je naozaj výstupom a javí sa ako jedna veľká púť. Aj v geografickom zmysle ide o „výstup“. Genezaretské jazero sa nachádza v hĺbke približne 200 metrov pod hladinou mora a Jeruzalem v priamej nadmorskej výške 760 metrov.
Emeritný pápež Benedikt XVI. vo svojej publikácií Ježiš Nazaretský napísal o Ježišovom výstupe do Jeruzalema nasledovné: „Dnešnému čitateľovi sa tento opis môže zdať ako úplne nevinný. Pre Ježišových súčasníkov bol príliš plný skrytých súvislostí. Za všetkým vidno motív kráľovstva a s ním spojených nádejí. Ježiš využíva právo kráľa skonfiškovať dopravný prostriedok, ktoré platilo počas celého staroveku. Aj detail, že išlo o zviera, na ktorom ešte nikto nesedel, odkazuje na právo kráľa. Predovšetkým tu však zaznievajú starozákonné motívy, ktoré celému deju dávajú hlbší význam.“

Príklad – Slepý Bartimej
Bartimej si nedal povedať, ba kričal ešte silnejšie a napokon bol úspešný. Ježiš ho zavolal k sebe, aby mu Bartimej predložil svoju prosbu. Potom už počul asi najkrajšie slová v svojom živote: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ Z vďačnosti začal utekať za Ježišom a iste všetkým hovoril, čo sa stalo.
Čo nám chce povedať slepý Bartimej? Čomu nás jeho príbeh učí? Dáva nám do života tri veľmi dôležité rady.
V kritických chvíľach života rozhoduje, silná viera. Bartimej, sa nevzdal a nerezignoval. V našom ľudskom trápení sa nám totiž ponúkajú dve možnosti: rezignácia alebo viera. Kritickým bodom v živote je stav, keď si povieme, že na živote sa už nič nedá zmeniť. Potom nasleduje rezignácia, vzdáme sa. A to je nesmierna chyba! Lebo jediný a správny postoj, ktorý zachraňuje, je postoj neustálej viery a nádeje. Nič nie je stratené, treba dúfať v zmenu, v zlepšenie, tak ako Bartimej.

Služba – Liturgický rok
Liturgický rok predstavuje konkrétnu stavbu bohoslužobných poriadkov (činov) alebo obradov, kt. chápeme ako zvláštne celky, z kt. je zostavená celá bohoslužba. Tieto poriadky sú buď výrazom života a aktivity celej Cirkvi, určené všetkým členom Cirkvi, alebo sa vykonávajú podľa potreby jednotlivých členov Cirkvi, alebo iba v mimoriadnych prípadoch cirkevného života.