Charakterizuje ju používanie viacerých anafór (kánonov). – aj na Západe 4 kánony.
Antiochijskáj skupina- epikléza (zvolávanie svätého Ducha, aby premenil dary) je po anamnéze (modlitba ako pripomienka utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania), prosby veriacich zakončujú anafóru
Antiochijskáj skupina- epikléza je pred anamnézou, anafóra sa začína prosbami veriacich
ANTIOCHIJSKÁ SKUPINA
Západosýrsky typ
a) Sýrsko-antiochijský rítus
Jeruzalemská liturgia a palestínska liturgia boli pôvodne príbuzné s antiochijskou liturgiou, ale rozvoj pútí na posvätné miesta im dal vlastný ráz. Jeruzalemská liturgia ovplyvnila arménsku liturgiu. Svedčia o tom cenné dokumenty: katechézy sv. Cyrila Jeruzalemského (alebo jeho nástupcu Jána), Itinerarium Egerii, staroarménsky lekcionár a kalendár a melchitský rítus
Charakteristikou tejto liturgie je prevaha hymnických prvkov nad žalmami.
Časť Malabarov zo západného indického pobrežia, ktorí kedysi odmietli zjednotenie s Rímom, sa zjednotila s monofyzickým patriarchátom v Antiochii a prebrala západosýrsky rítus. Roku 1930 sa však zjednotilo niekoľko ich biskupov s Rímom a volajú sa Malankari. Ponechali si sýrsky rítus, ale obrady sa konajú v reči ľudu (malayalam).
b) Maronitský rítus
Je to odnož sýrsko-antiochijského rítu. Používajú ho obce v Libanone, ktoré v 8. a 9. storočí tvorili samostatnú cirkev okolo kláštora sv. Marona.
c) Byzantský rítus
Ako má Rím svoju rímsku liturgiu, tak má „nový Rím“ – Konštantinopol – Carihrad – svoj byzantský rítus, v
Najčastejšie sa však používa anafora sv. Jána Zlatoústeho. Je mladšia a je pravdepodobne len prepracovanou staršou antiochijskou anaforou z čias po sv. Jánovi Zíatoústom, Byzantský rítus nemá viac anafor. V dňoch bez eucharistickej slávnosti sa slávi liturgia vopred posvätených darov. Byzantská liturgia je bohatá na hymny.
Charakteristikou tohto obradu je úcta obrazov. Presbytérium je oddelené od chrámovej lode obrazovou stenou – ikonostasom. Séria ikôn je zostavená pódia pevných pravidiel. V ikonostase možno vidieť reakciu na obrazoborectvo (8. storočie). Rozšírením Ruskej ríše sa dostala k byzantskej cirkvi celá východoslovanská oblasť. a jeho liturgia sa slávi v týchto jazykoch: gréckom, arabskom, cirkevnoslovanskom, arménskom, ruskom, bulharskom, rumunskom, albánskom, estónskom, fínskom, maďarskom, slovenskom a ukrajinskom.
Byzantský obrad používajú pravoslávni, i s Rímom zjednotení gréckokatolíci a melchiti.
d) Arménsky rítus
Liturgiu zostavil koncom 4. storočia patriarcha Katholikos Sahak. Pri eucharistickej obeti používa nekvasený chlieb. Pri bohoslužbách používa klasickú aramejčinu. Namiesto ikonostasu má záclony.
Východosýrsky typ
Mezopotámske cirkevné obce stáli zo zemepisných a politických dôvodov mimo vplyvu Antiochie.
a) Nestoriánsky rítus
Jeho tvorcom je pravdepodobne patriarcha Išó Jahb llI. v 7. storočí. Liturgickou rečou je predovšetkým sýrčina.
b) Chaldejský rítus
V 15. storočí sa spojili s Rímom nestoriáni na Cypre a v 16. storočí časť nestoriánov z Iraku a utvorili chaldejskú cirkev..
c) Malabarský rítus
Nezjednotené malabarské cirkvi sú zjednotené s monofyzitickým patriarchátom v Antiochii a tvoria malabarskú cirkev so sýrsko-antiochijským obradom.
ALEXANDRIJSKÁ SKUPINA
a) Koptský rítus
Dnes už prevláda v tamojšej liturgii arabština, predtým gréčtina a koptské nárečie. Koptský rítus používa anaforu sv. Bazila v pôvodnom znení a anaforu sv. Gregora Naziánskeho. Obidve anafóry patria k antiochijskému typu anafór.
b) Etiópsky rítus
Má vlastnú náboženskú poéziu (mariánske hymny) a používa 17-18 anafór, ktoré sú zväčša cudzieho pôvoduka.)