– také miesta, ktoré sú výlučne zasvätenom bohoslužbe – kultu Boha.

SVÄTÉ MIESTA V STAROM ZÁKONE DO ČIAS MOJŽIŠA

– obetovali na žertveníku (oltár), Jakub vzal kameň, ktorý mal pod hlavou, postavil ho na stĺp – maseebach – nalial na neho olej a nazval to miesto Betel – dom Boží,

SVÄTÉ MIESTA V STAROM ZÁKONE OD ČIAS MOJŽIŠA

Mojžiš dostáva od Boha presný popis chrámu a jeho vybavenia šatami, nádobami, rôznymi inými predmetmi, ktoré sa mali používať pri obetách

Starodávna svätyňa Izraela – Izrael má akúsi prenosnú svätyňu, vďaka ktorej Boh môže trvalo prebývať uprostred ľudu, ktorý on vedie cez púšť. Stan Svedectva
Dávidov zámer- zamýšľa vybudovať chrám Jahvemu Boh sa však proti tomu postaví – nie Dávid vystaví Jahvemu dom (=chrám), ale Jahve jemu vybuduje dom (-dynastiu)
Šalamúnovo dielo – Boh chce umožniť svojmu ľudu bezpečné stretnutie so sebou a preto si zvolil tento príbytok, o ktorom povedal: „Moje meno je tu“ /8, 29/., Šalamún uskutočnil Dávidov zámer

Úloha chrámu v živote Božieho ľudu

– ostatné svätyne ešte nebudú odstránené, ale jeruzalemský chrám bude stredom Jahveho kultu, tam sa prichádza na púť, každý vie, že Boží príbytok je „v nebi“, no chrám je akoby kópiou jeho nebeského paláca ktorý sa v nej akosi sprítomňuje tu na zemi. Preto, kult, ktorý sa v ňom koná, má úradnú hodnotu: týmto kultom kráľ a ľud sú v službe národného Boha.

SVÄTÉ MIESTA V KRESŤANSTVE PRVÝCH TROCH STOROČÍ

Bohoslužba sa spočiatku konala v privátnych – súkromných – domoch, boli aj kaplnky pod zemou v katakombách. Kresťania začali budovať vlastné chrámy za cisára Alexandra Severa (),Dioklecián () dal príkaz pozatvárať kresťanské chrámy a zbúrať

Keď za Konštantína Veľkého nastala náboženská sloboda (Milánsky edikt –313), začali budovať veľké kresťanské svätyne( obyčaj posväcovania miest, vyhradených na bohoslužby).

chrám, kaplnky, cintoríny

CHRÁM

Chrám – sväté miesto – je vo všetkých náboženstvách posvätné miesto, o ktorom sa myslí, že sa v ňom sprítomňuje ľuďom božstvo, vďaka chrámu prichádza človek do kontaktu so svetom Boha.
Chrám – názov– Dom Pána -, chrámy sa stavali aj nad hrobmi mučeníkov – kostol (od kostí mučeníka alebo svätého, na hrobe ktorého kostol stál).

3.Symbol chrámu – je trojaký

znázorňuje J. .K a jeho kráľovstvo – v chráme prebýva JK pod spôsobom chleba a vína,

znázorňuje kráľovstvo J.K. aj tu na zemi , lebo sa v ňom zhromažďujú veriaci, údy jeho tajomného tela predstavuje ozajstné kresťanstvo-kresťanský ideál, ktorý skrze Krista sa zjednocuje v Pánovu Cirkev

4.Druhy chrámov podľa predstaveného chrámu:

metropolitné – arcibiskupské – predstavený arcibiskup
katedrálne biskupské – predstavený biskup
kapitulné biskupské – predstavený — prepošt, protojerej
kláštorné – monastierske – predstavený – igumen – opát
farské – parochiálne – predstavený – farár – parochus
filiálne parochiálne – predstavený farár – parochus

Bazilika minor je čestný titul. Po splnení predpokladov môže ho obsiahnuť ktorýkoľvek chrám.

Miesto a orientácia chrámu

Žiada sa, aby svätyňa chrámu bola obrátená a orientovaná na východ. Chrámy sa tak stavajú na základe predpisov Apoštolských konštitúcii z Východu nás osvietilo jasné slnko – Kristus, náš Boh

na vyvýšenom mieste.- máme sa povzniesť nad všetko, čo nám prekáža k úplnému spoločenstvu s Bohom.

Po vstupe do chrámu a trojnásobnej poklone ideme k analoju(ak v chráme nie sú svietniky) s ikonami a uctime si ich.Potom zaujmeme svoje miesto.

Vnútorné zadelenie chrámu – tri hlavné časti:

predsieň – predchrám, pritvor- pri vstupe do chrámu, niekedy boli dve: vonkajšia a vnútorná

loď –chrám veriacich, koráb, chrám virnych

svätyňa – svjatilišče, oltár – sa nazýva celá svätyňa

Predsieň – pritvor

Vonkajšia – Spočívala na stĺpoch, nebola ohraničená stenami, bola prístupná zo všetkých strán

Z prvej predsiene sa vchádzalo troma dverami do vnútornej predsiene, bol tam zvyčajne obraz Adama a Evy, aby vyzývali veriacich k pokániu. Blízko k dverám alebo uprostred predsiene bola nádoba s vodou, v ktorej si veriaci umývali ruky, stáli tam kajúcnici prvej skupiny. Keďže boli vystavení zime, chladu a dažďu, nemali prístup do chrámu a prosili o modlitby tých, ktorí tam mali prístup, nazývali ich „plačúci „(uzimení-hiemantes). Prvá predsieň bola miestom útulku aj pre biednych a žobrákov.

Vnútorná – tu stáli kajúcnici druhej skupiny aj katechumeni, nachádzali útočište – azyl – prenasledovaní, v predsieni je umiestnená nádrž so svätenou vodou. Nad predsieňou je zvyčajne zabudovaný chór. Dnešný babinec-v 40deň po pôrode aby sa čítali nad nimi očisťujúce modlitby.

Yobrayuje trpiacu cirkev-očistec.Vykonávali sa tu litie, bdenie,synóda biskupov,vítanie snúbencov.

Loď chrámu – chrám veriacich – chram virnych

– miesto, kde sa veriaci zhromažďujú k bohoslužbe( ako koráb Noemov, ako čln sv. Petra.) Dávnejšie predsieň od chrámovej lode delilo troje dverí. Stredné sa nazývali kráľovské, cárske, veľké, lebo cez ne vchádzal panovník. Teraz cez ne vchádza biskup, kňaz a bočnými dverami veriaci

V chráme boli:

Krstiteľnica – hneď pri vchode. Bola v nej voda potrebná na krst. Dnes sa už nepoužíva-(Baptistérium – sud s vodou pre krsty)

Spovedelnice – majú byť na viditeľnom mieste. Penitent a kňaz majú byt oddelení od seba.

Ambón –polkruhovitý výbežok zo soley pred cárskymi dverami.Polkruhovitý tvar szmboliyuje odvalený kameň K. hrobu.Diakon na ňom stojí, číta evanjelium,roydáva prijímanie- a symbolizuje ohlasujúceho anjela. Na ambone je stojan – pulpit

Spočiatku to bolo vyvýšené miesto na severnej, ľavej strane na čítanie apoštola, evanjelia a na homíliu.

Z ambónu prednášal diakon Diptychy- dve tabuľky zo vzácneho materiálu. Na jednom boli vypísané mená živých: pápeža, patriarchu, metropolitu, biskupa, svetských predstavených a tých, ktorí nejakým spôsobom spomedzi veriacich sa zvlášť zaslúžilí o miestnu cirkevnú obec.

Na druhej tabuľke mŕtvych boli mená svätých Starého a Nového Byť zapísaný v diptychoch bola veľká pocta, ale hanba bola vyčiarknutie., pri veľkom východnom rozkole pápeža vyčiarkli z diptých – na znak prerušenia spoločenstva s ním.. Neskôr ich prestali čítať nahlas a teraz kňaz spomína ako svätých, tak zomrelých ticho. (Nahlas spomína Bohorodičku).

Analoj – sa nachádza v strede pod soleou. Stred soley je zvyčajne polkruhový, čo teraz nazývame ambónom Na analoji má byt stojatý krížik s dvoma sviečkami, uprostred chrámová ikona (dávnejšie sa menila podľa cirkevných sviatkov), na ľavej strane ručný kríž na bozkanie.

Je to podstavec pod ikony či knihy.Býva prenosný, z dreva, zakrytý ozdobnou látkou

Tetrapod je stôl (štvornohý), pri ktorom sa vysluhujú sviatosti; sv. krst a birmovanie, manželstvo

Okrem vysluhovania sviatostí na tetrapode sa požehnávajú litijné dary- kolyva, kutija, ratolesti a sviečky Na utierni na tetrapod sa kladie evanjelium na uctievanie bozkom.

Večná lampa – visí medzi tetrapodom a ikonostasom. Má svietiť stále, kým v chráme v artofore (v kivoti, vo svätostánku) je prítomný Eucharistický Kristus Farba večnej lampy má byť výrazná – červená. Svätyňa – svjatilišče

v našich obradných knihách sa nazýva aj „oltár“. Myslí sa tým celá svätyňa aj s príslušným vybavením pre bohoslužbu V našich podmienkach slovo „oltár“ označuje miesto, kde sa prináša najsvätejšia obeta. Pojmom chór označujeme spevákov pri speve polyfónie počas bohoslužieb.

Presbytériom (kňazište) sa nazýva preto, lebo je to výlučné miesto pre biskupa a kňaza.

Ikonostas

– biblický katechizmus, kde obrazmi je vysvetlené učenie sv.Písma

stena, ktorá oddeľuje svätyňu od lode. Ikony sú vždy označené menom svätého, ktorého znázorňujú, ale to isté sa týka aj sviatkov alebo iných udalostí zo sv. Písma. Ikonostas je stena, ktorá siaha až pod strop chrámu, ako aj od steny k stene. Je plná obrazov, ktoré sú na ňom umiestnené podľa určitého poriadku. Ikonostas má 5 radov obrazov (mal by mať) a má troje dverí, ktorými sa vchádza do svätyne,

Cárske dvere – kráľovské dvere, sv. alebo hlavné dvere sú v strede ikonostasu a vedú do stredu svätyne.

Diakonské dvere sú na pravej a ľavej strane cárskych dverí, alebo na severnej a južnej strane.

Ikonostas podľa obradných predpisov má päť obrazových radov v nasledovnom poriadku:

1.rad je spodný rad s výjavmi zo SZ (vyhnanie z raja, potopa,obetovanie Izáka, …)

2.rad po pravej strane sv. dverí je ikona Krista, po ľavej strane je ikona Bohorodičky s Ježišom na rukách. Na južnej strane je ikona chrámu , na severnej strane (ľavej) je ikona sv. Mikuláša,

3.rad je vytvorený z ikôn sviatkov Pána a Bohorodičky – Je ich 12 Nad sv. dverami uprostred sviatkov je ikona Poslednej večere,

4.rad ikôn je zostavený z apoštolov. aj s ich symbolmi: Petra s kľúčom, Pavla s mečom….

– nad ikonou Posl. večere je Kristus, kt v sprievode Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa prichádza súdiť svet.

5.rad ikôn znázorňuje prorokov. Je ich 16:

Na vrchole ikonostasu je kríž s Ukrižovaným a pod krížom stojí Bohorodička so sv. Jánom apoštolom.

Solea je vyvýšený priestor pred ikonostasom, na ktorom stojí aj samotný ikonostas. V strede sa solea vysúva zvyčajne do polkruhu do lode. Vysunutá polkruhová časť sa nazýva ambón, ktorý pripomína odvalený kameň z Kristovho hrobu Na ambón by nemal mať pristúp okrem kňazov a diakonov iný človek.

Svätyňa je miesto za ikonostasom, kde sa v strede nachádza oltár – prestol, sv. trapéza, nemá byť prisunutý k stene, aby sa dal obísť, svätyňa v chráme má byt však vyvýšená, aby každý prítomný v chráme mohol vnímať dianie počas bohoslužieb, oltár by mala tvoriť kocka, ktorej 4 strany by mali byť

Svätostánok je vždy umiestnený na oltári. Nazýva sa aj kivot alebo artoforos, alebo kovčeh. Prechováva sa v ňom Najsv. Eucharistia pre chorých. Je rôzneho vzhľadu, napr. ako malý chrám, ako hrobka Ježiša Krista, alebo ako jaskyňa. V našom prostredí je ako skriňa, v ktorej je uložená v darochraniteľnici Najsv. Eucharistia. Oltár je prikrytý prikrývadlami. Zvyčajne sú tri:

1.katasarka – pripomína plaštenicu, v ktorej bolo Telo Ježiša uložené v hrobe.

2.inditia –, symbolizuje slávu Božiu

3. prikrývka tretia sa nachádza na predchádzajúcej – na inditii.

Antimenzion – štvorcový kúsok plátna. Je na ňom zobrazené snímanie tela Ježiša Krista s kríža. V štyroch rohoch sú zobrazení 4 evanjelisti. Z opačnej strany v malom plátne je všitá – vložená do antimenziona – časť pozostatkov svätých – sv. relikvie. Antimenzion posviaca biskup na Veľký štvrtok – raz do roka – Na každom antimenzione musí byt napísané aj meno svätiaceho biskupa, v ktorý deň sa to udialo a pre ktorý chrám je antimenzion posvätený. Antimenzion sa vkladá medzi druhé a tretie prestieradlo na oltári. Nad antimenzionom sa rozprestiera iliton,- biele štvorcové plátno.

Kríž na oltári pripomína, obetu kríža, ktorou Ježiš Kristus premohol hriech a smrť.

Evanjelium je položené v strede oltára. Je v ňom zaznačená radostná zvesť Ježiša Krista

Hornoje sidalisče sa nachádza za oltárorn – vrchný stolec, biskup sedel na tomto stolci v čase čítaní

Pomocné kreslá sa ukladajú po stranách hlavného stolca (Sedia na nich kňazi slúžiaci sv. liturgiu

Žertvenník Na ňom sa pripravujú dary pre sv. liturgiu. predstavuje Betlehem, jasle a Golgotu. Nemá na ňom chýbať kríž, ani rozprestretý iliton. Horia na ňom sviečky.

Sakristia alebo diakonik Napravo od oltára, miestnosť na úschovu cirkevných nádob a rúch. je pristavená zvonku chrámu, častokrát z obidvoch strán. Jedna z nich je vyhradená potom pre kňaza a diakona k obliekaniu. Ma v nej byť všetko, čo je potrebné k bohoslužbe.

K oltáru ešte patrí: na oltári má horieť 6 veľkých sviec. Ak slúži biskup, treba pridať ešte jednu – treba 7 sviečok. Je tradíciou Východu, že užíva sedemramenný svietnik za oltárom.

Poznámka: Svietniky sa kladú dnes na oltár podlá okolností, aby vytvárali harmóniu a celok, počet nerozhoduje.

Kostol a jeho zariadenie v latinskom obrade

presbytérium – svätyňa
chrámovú loď
chrámovú predsieň V presbytériu sa nachádza:

a) oltár – obetný stôl – ktorý môže byť prenosný, ak nie je pripevnený o podlahu a neprenosný ak je pripevnený o podlahu.
b) ambón – na čítanie a hlásanie Božieho slova.
c) sedile – predsednícke miesto pre biskupa, kňaza, alebo diakona.
d) krstiteľnica -vo farskom kostole
e) svätostánok – na úschovu Eucharistie.

K výbave chrámu ešte patrí: organ, lavice pre veriacich, spovednice alebo spovedné miestnosti, obrazy a sochy

KAPLNKY

– miesto, ktoré je z povolenia ordinára určené na božský kult pre dobro nejakého spoločenstva alebo skupiny veriacich, ktorí sa tam schádzajú.

súkromná kaplnka – miesto, ktoré je z povolenia ordinára určené na božský kult pre dobro jednej alebo viacerých fyzických osôb.(len biskup nepotrebuje povolenie)

V kaplnkách sa môžu vykonávať všetky posvätné slávenia s výnimkou tých, ktorí sú podľa práva, alebo predpisu miestneho ordinára vyňaté alebo odporujú liturgickým normám.

Musia však byt vyhradené iba na božský kult a oslobodené od akéhokoľvek domáceho používania.

CINTORÍNY

Oddávna je v praxi obyčaj pochovávať mŕtvych vedľa chrámu.

1.Veriaci odpočívajú blízko toho miesta, kde v živote dostávali duchovnú potravu nadprirodzeného života,

2.veriaci, ktorí ostali nažive, pri príchode do chrámu si majú spomenúť na zomrelých v modlitbách,

3.aby si uvedomili lepšie, že živí a mŕtvi sú členmi tej istej Cirkvi, preto je medzi nimi úzka duchovná väzba.

Ak je cintorín naplnený, možno ho znova začať užívať, no musí uplynúť aspoň 10 rokov od pochovania posledného mŕtveho,. Je starým zvykom stavať na hroboch pamätníky, zvyčajne v podobe kríža. Zvyčajne sa uvádza dátum narodenia a smrti zomrelého aj s jeho menom, prípadne povolaním. Uvádza sa aj citát z Písma, čo je veľmi chvályhodné a treba to podporovať.

Nový cintorín má sa zakladať na vhodnom mieste. Má byť ohradený a zabezpečený pred zneuctením. Hroby treba kopať po poriadku vedľa seba. Na cintoríne má byť dom smútku. Nový cintorín sa má požehnať ako sv. miesto. Požehnanie možno vykonať iba po vyžiadaní súhlasu ordinára.

Krypty (pečery, peščery) sú miesta, ktoré sa nachádzajú zvyčajne pod väčšími chrámami, príp. sú vystavané samostane ako hrobky. K týmto „cintorínom“ patria najznámejšie podzemné krypty v Ríme nazvané katakomby. Počas prvých troch storočí kresťania sa tu schádzali na bohoslužby, ale tu aj pochovávali a chránili svojich mŕtvych -mučeníkov za vieru. Najväčšie sú katakomby sv. Šebastiána, v ktorých okrem pozostatkov mnohých mučeníkov uchovávajú sa aj pozostatky 46-tich pápežov.