1. Státie
a) Prejavom úcty pred Bohom. – Vstávame pred tým, koho chceme uctiť.
b) Charakteristickým prejavom modliaceho sa.
c) Prejavom slobody Božích detí.
d) Postojom radostného očakávania príchodu Pána a zmŕtvychvstania.
LO – V latinskom obrade stoja veriaci, od introitu veriacich. Znova povstávajú od modlitby nad obetnými darmi a stoja až do konca omše.
BO- V byzantskom obrade počas sv. liturgie sa stojí počas: úvodného požehnania, hymnickej piesne Jednorodený Synu Trojsvätej piesne,a prokimena, spevu Aleluja a čítania sv. evanjelia, cherubínskej piesne a veľkého vchodu, od zvolania kňaza „Dobrotivý Bože“ –po Svätý, Svätý, Svätý,od piesne Dôstojné je – až po Sväté svätým ,od Rozíďme sa v pokoji – do záverečného požehnania.

2. Kľačanie

Je výrazom pokánia, pokory a ľútosti., je výrazom individuálnej modlitby. Ježiš sa modlil kľačiac, sv. Peter pokľakol k modlitbe skôr ako vzkriesil Tabitu kresťania padli na kolená, keď sa v modlitbe lúčili s Pavlom
BO sa kľačí počas premenenia, počas modlitby Verím, Pane pred sv. prijímaním, počas eucharistického požehnania, po ukončení sv. prijímania, na výzvu diakona alebo kňaza V pokore kľaknime

3. Sedenie

Je to postoj učiteľa, ktorý vyučuje a predstaveného, ktorý riadi bohoslužobné zhromaždenie Je to tiež postoj učiaceho sa. Mária sedela pri nohách Ježišových a počúvala jeho slová
.
4. Úklon hlavou – telom – je prirodzeným výrazom úcty

Úklon hlavy v latinskom obrade (nikdy spolu s plecami) sa
koná pri vyslovení mena Božských osôb, pokiaľ sa spoločne menujú (napr. Sláva Otcu i Synu…), ale i kedykoľvek sa vyslovuje meno Ježiš, Mária aleb meno svätca, na česť ktorého sa slávi omša.

Úklon hlavy v byzantskom obrade /malá metánia/ sa robí
na výzvu diakona alebo kňaza Hlavy svoje pred Pánom ,pri spomínaní mien Najsv. Trojice s prežehnávaním sa, pri prijímaní požehnania kňaza, spevu Svätý Bože, na začiatku každej bohoslužby pri slovách Zvelebujme nášho Boha, Diakon úklonom hlavy vzdáva úctu biskupovi alebo kňazovi pred odchodom od oltára a pri príchode naspäť na svoje miesto.

LO -Úklon tela, a to hlboký (pri ktorom by sa ruky mohli dotknúť kolien), sa robí:
– pred oltárom, kde nie je Velebná Sviatosť;.
Podobný úklon robí diakon, keď si pred hlásaním evanjelia vyprosuje požehnanie. Kňaz sa skláňa aj vtedy, keď prednáša konsekračné slová.

BO – úklon tela /stredná metánia/ pri ktorom by sa ruky mohli dotknúť zeme) sa robí:
– pri príchode do kostola, kde je Najsv. Eucharistia,
– pri prechode pred svätostánkom s Najsv. Eucharistiou,
– pri príchode k oltáru a odchode od oltára,
– po premenení chleba a vína na Telo a Krv Kristovu,
– ak sa kňaz otáča k veriacim po premenení.
–
5. Prostrácia (osoba pokľakne a ľahne si na zem – na Východe sa dotkne hlavou skoro zeme)

LO– na počiatku obradov na Veľký piatok (je dobrovoľná, možno nahradiť pokľaknutím)
– pri udeľovaní vyšších svätení, benedikcii opáta, zasvätení panny

BO – líhanie na zem nazýva veľká metánia
– pri príchode biskupa do chrámu,
– pri udeľovaní subdiakonátu, diakonátu a presbyterátu, pribiskupskej vysviacke, svatenec robí veľkú metániu pri príchode do chrámuspolu so svätiteľom.
– pri skladaní rehoľných sľubov,
– vo veľkom pôste pri liturgiách vopred posvätených darov.