– niektoré sú čisto praktického pôvodu (umývanie rúk), alebo sprievodné, prirodzene vyslovené slovo alebo vnútorný cit (bitie v prsia), zvyšky dvorného ceremoniálu (niesť posvätnú vec v zahalenej ruke), alebo germánskeho práva (zopnutie rúk je gesto vazala, ktorý prislúcha svojmu lénnemu pánovi).
1. Liturgický bozk
Je symbolom lásky k blížnemu alebo úcty (bozk oltára. Evanjeliára, neskoršie aj kalicha, ruky kňaza, biskupa, nohy pápeža).
LO – pri omši pobozká oltár pri príchode kňaz a diakon, podobne aj pri odchode. Veriaci udeľujú znak pokoja podaním pravej ruky mlčky najbližším susedom.
BO – kňaz pobozká oltár pred udelením úvodného požehnania sv. liturgie, pred odchodom po obetné dary na veľký vchod a pred záverečným požehnaním. bozk pokoja sa udeľuje nositeľom jednotlivých stupňov hierarchického kňažstva. Veriacim liturgické predpisy nepredpisujú žiadny znak
2. Pozdvihnutie očí
Zvyk pri modlitbe podľa Ježišovho vzoru Dnes je predpísané len pre celebranta pri vyslovovaní slov ustanovenia Večere Pána v LO. V BO sa nevyskytuje.
3. Bitie v prsia – znamená pokoru a ľútosť
LO- zhromaždenie sa bije v prsia iba pri vyznaní hriechov BO – sa bije v prsia v modlitbe pred sv. prij
4. Umývanie rúk
U Židov, ale i u kresťanov pred modlitbou bolo zvykom umývať ruky- má opodstatnenie praktické (po prijatí obetných) i symbolické (je obrazom čistoty srdca). Z toho dôvodu sa ponechalo v príprave darov.
5. Zopätie rúk
Zo stredoveku -akt vazala pánovi. Dnes obvyklým gestom pri modlitbe veriacich tak súkromnej ako i liturgickej
6. Zdvíhanie a rozpínanie rúk
Je to prirodzený prejav duše očakávajúcej pomoc zhora. Každý celebrant by mal uvážiť estetickú stránku svojho gesta rozpätých rúk, ktoré má predpísané. Ruky by mal mať pokrčené v lakťoch vo výške do pol hlavy s dlaňami mierne dopredu otvorenými.
LO – kňaz s rozpätými rukami sa modlí presidenciálnu modlitbu a pozdravuje ľud.
BO – pri proskomídii, na Jednorodený Nikto z tých, My ktorí cherubínov. Hore srdcia, Je dôstojné a správne, S týmito svätými zástupmi. Teraz, keď si pripomíname, Predkladáme ti Otče, S úctou si spomíname, Otče náš, Pane Ježišu Kriste, Verím Pane.
7. Znamenie kríža
Je typickým kresťanským gestom. Prežehnanie sa je znamením viery v ukrižovaného Krista, ktorý nás vykúpil, teda vyznaním viery.(aj význam exorcizmu, v žehnaní osôb a vecí.. Krížom sa chce udeliť Kristova milosť.) Pápež dosiaľ žehná vztýčenými troma prstami. Celebrant žehná krížom:
LO – seba po vstupnom speve na začiatku celebrovania, diakona, ked’ žiada o požehnanie pred Evanjeliom,kadidlo, kedykoľvek sa používa Incenzus,, obetné dary veriacich pri záverečnom požehnaní.
– Veriaci sa žehnajú len na začiatku a na konci
BO – na začiatku proskomídie,, na zvolania,v anafore dary 1 x,v epikíéze dary 3x,kadidlo, kedykoľvek sa používa incenzus,, veriacich pri záverečnom požehnaní.
– Veriaci sa žehnajú na začiatku sv., liturgie, pri každom požehnaní udelenom kňazom, pri eucharistickom požehnaní a na konci pri záverečnom požehnaní., vždy keď sa spomenie Božská trojica
8. Vkladanie rúk
Je najdôležitejším gestom. V liturgii je sviatostným znakom pri birmovaní a sviatostných sväteniach, žehnajúcim aktom pri krstení, pomazaním chorých, používa sa pri žehnaní osôb
BO – rozlišuje dva odlišné vkladania rúk: chirotóniu, chirotéziu.
Chirotónia je vkladanie rúk biskupa, ktorým sa udeľujú stupne sviatostného kňažstva.
Chirotézia je vloženie rúk biskupa pri uvádzaní do výpomocných služieb pri sv, liturgii