Židom sám Pán Boh predpísal, aké majú byť bohoslužobné rúcha. aké obety a kedy mu ich majú prinášať, prvý kňaz Áron mal mat náprsník efod, a vrchné rúcho – plášť, tuniku, mitru a pás. Rúcha sa mali užívať len pri obradoch a mali ich uschovávať vo svätom stánku. Nemohli v nich vyjsť medzi ľudí. V Novom Zákone apoštoli nepoužívali zvláštne šaty k bohoslužbám. Mali tie isté rúcha, ktoré užíval ľud v bežnom živote, Je však možné, že k bohoslužbám užívali sviatočné oblečenie, i keď zo svetského života, ale mohli byť už vyčlenené len na bohoslužby
RÚCHO SUBDIAKONA
Stichár – znamená priamy, rovná línia, latinsky „alba“ biely. Je to dlhé biele rúcho, ktoré zakrýva celého človeka , „odev – pod riznik“. Diakon dá na stichár orár. Odev, kt J.K. utkala Panna Mária.
Náplecník – väčšinou sa neužíva. Je to štvoruholníková látka s dvoma šnúrkami.
Pás – pojas – užíva sa z praktických dôvodov. na podviazaniekošele,u kňazov zároveň aj na pripevnenie epitrachila. Pás pripomína zásteru, ktorou bol opásaný Pán Ježiš na Poslednej večeri
RÚCHO DIAKONA
Okrem spomínaných šiat subdiakona oblieka si diakon: naplečnik, stichar a dalmatiku, U nás rozdiel medzi odevom diakona a subdiakona nie je žiaden. Odevy sú rovnaké.
Orar – dlhý pás, ktorý sa kladie na ľavé rameno diakona a prechádza pod pravou rukou naspäť na ľavé rameno, aby pravá ruka bola voľná. Môže byť na nich vyšitý grécky alebo aj inojazyčný výraz hagios „-svätý, alebo sú na ňom krížiky. Opísaný spôsob nosenia orára je na východe dovolený len u arcidiakona. Diakon má orár akoby len prehodený cez pravé plece.
RÚCHO KŇAZA
– naplečnik, stichar, pojas., epitrachil a felon – rizy.
Epitrachil – nazývaný aj štóla, odznak moci a hodnosti kňaza Len v epitrachile koná kňaz nasledovné bohoslužby: každodennú večiereň, polnočnú pobožnosť – polunoščnicu – a časy bez čítania Evanjelia, rôzne služby vykonané v domoch .LO – štóla
Felon – “ – znamená cestovný plášť. Je to také oblečenie, ktoré nemá rukáv a má otvor na hlavu. Prikrýva celého človeka od hlavy až po päty, necháva voľnú len hlavu.
LO .- sa nazýva „casula „(ornát). kazula.
. Ozdobený mnohými krížikmi sa nazýva polystavrion a nosia ho biskupi.
Kňaz ho oblieka pri slávnostných bohoslužbách a pri vysluhovaní sv sviatostí:, vždy na tie bohoslužby, kde sa číta sv. Evanjelium.
Skofija, kamilavka malá čiapočka na zakrytie hlavy Kňazi ju mali čiernej farby a biskupi ju majú fialovej farby, ktorá sa nazýva solideo – a dávajú ju dolu tesne pred premenením. Teraz nahrádza skofiju kolpak.
Kolpak je kňazská liturgická prikrývka hlavy.. Dnes sa nosí mitra vo východnom obrade a infula v LO.
Narukavnice – Symbolicky narukavnice pripomínajú povrazy, ktorými Ježiš Kristus mal zviazané ruky.
Nabedernik podlhovastý štvoruholníkový kus liturgického odevu, kt sa zavesí na pás, ktorým je kňaz opásaný. , povinný vlastniť každý kňaz a biskup. Vyvinul sa z utierky , kt kňaz používal po umytí rúk
BOHOSLUŽOBNÉ RÚCHA BISKUPA
– Biskup si oblieka: naplečnik, stichar, pás, epitrachil (nie vždy). Okrem týchto rúch užíva:
Omofór – znamená „nesiem na ramenách“,široký pás, ktorý sa kladie navrch všetkých bohoslužobných rúch biskupa. Vpredu a vzadu padá z pliec biskupa smerom k zemi. Je ozdobený červenými alebo čiernymi (aj inej farby) krížikmi. Bez omofóra biskup nemá robiť žiadne biskupské úkony
Panagiia – Je to veľký okrúhly obraz Spasiteľa alebo Bohorodičky ktorý biskup nosí na hrudi.
Náprsný kríž – -pripomína, že biskup je povinný nosiť nielen Ježiša Krista vo svojom srdci, ale vyznať Ukrižovaného aj svojim životom. Ak je možné, tak sa do neho vkladá čiastočka zo sv. Kríža Pánovho s písomným svedectvom o pravosti relikvie (zrejme nie do všetkých).
Mitra – znamená veniec na hlavu prikrývka na hlavu LO – infula – má dva konce,
Tiara – trojitá koruna rímskeho pápeža, Vyvinula sa z obyčajnej mitry.
Od čias Pavla VI. sa trojitá koruna nenosí. Pavol VI. ju dal k dispozícii pre chudobné vrstvy Ríma.
Mantija –– znamená vrchný odev, ktorý sa zakladal na ľavé rameno tak, že vychádzal spopod pravého ramena. Je to čierny alebo fialový odev nezošitý vpredu Biskupská mantija je zvyčajne fialovej farby. Má spony – skrižaly – 4 kusy, ktoré zn. SZ a NZ a ozdoby zvané istočnik, ktoré označujú pramene spasiteľnej náuky, ktorú biskup hlása. Na východe mantija biskupa bola ešte ozdobená zvončekmi
Žezlo – paterisa – znamená pastiersku palicu a otec – otcova výchovná ruka (palica). Na žezle je uprostred dvoch hadov znázornený kríž,
Orol je neveľký, okrúhly alebo štvorhranný kus látky z pevnejšieho plátna, na ktorom je vyšitý orol vznášajúci sa nad mestom, z ktorého vytekajú tri rieky, má sa na neho postaviť biskup počas vysviacky
Sakkos – odev vyrobený zo srsti, zvyčajne zo srsti kozy, užívajú biskupi namiesto felóna sakkos. boli zdobené mnohými
Prsteň Znázorňuje a symbolizuje zasnúbenie biskupa s eparchiou.
Piuska, solideo je malá čiapočka fialovej farby, vo VO to bola vlastne dávnejšia skofija.
Sindon „- biskup ho používa pri posviacke chrámu. Je to dlhý biely odev, u nás sa neužíva.
Pallium – LO – patri k oblečeniu metropolitu. Je to vlastne omofor v malom s piatimi čiernymi krížikmi,
BO – znakom biskupa sú tri vodorovné čierne) stuhy na spodnej strane omofora. Metropolita má štyri.
Pomodlia sa modlitby a pri obliekaní pobozká sa každý kus rúcha.
LITURGICKÉ ODEVY V LATINSKOM OBRADE:
alba – dlhá, biela košeľa pre akolytu, diakona, kňaza a biskupa,
cingulum – látkový povraz,
humerál – slúži na zakrytie ramien a šije,
ornát, kazula – omšové rúcho pre kňaza,
pluviál – pôvodne plášť do dažďa, užíva sa podľa ľubovôle pri pobožnostiach,
štóla – dlhá stuha z látky v liturgickej farbe a symbol duchovnej moci kňaza. Diakon ho používa krížom,
dalmatika – vrchný odev pre diakona.
. Odlišné častí, ktoré užíva biskupa kňaz nie sú: infula – mitra, pileolus – solideo – čiapočka,
berla – pastierska palica, biskupský prsteň, pallium – nosí ho len arcibiskup