. Kresťanský starovek nepoznal slovo liturgia ani rozlišovanie medzi liturgickými úkonmi a pobožnosťami. Používal slovo zhromaždenie, keď chcel vyjadriť, že sa kresťania zišli, aby slávili tajomstvo svojej spásy počúvaním Božieho slova, označovalo sa aj : syn axis, syneleustis, coetus a convocationes, procesio, coire, convenire, congregari in unum, eklésia, /. Z historického hľadiska je teda zhromaždenie prvá a základná liturgická skutočnosť. Liturgické úkony nie sú súkromnou činnosťou, lež slávnosťami Cirkvi Novšia teológia a dokumenty II. vatikánskeho snemu znova stavajú liturgické zhromaždenie do správneho svetla a zdôrazňujú jeho základný význam v živote Cirkvi a veriaceho kresťana.( v stredoveku bola neúčasť trestaná)
LITURGICKÉ ZHROMAŽDENIE A CIRKEV

a) Bohoslužobná obec zjavuje pravú tvár Cirkvi
Tu na zemi je bohoslužobné zhromaždenie najčistejším prejavom Cirkvi, jej pravou epifáníou, „zjavením“, v ktorom sa Cirkev predstavuje a odhaľuje. Cirkev a liturgické zhromaždenie sú takmer synonymom. Cirkev je práve oným zhromaždením /Mt J 6,18/, kde sa uskutočňuje mystérium spásy v Kristovi, „Ona je tak veľmi Telom Kristovým, že sa toto Telo oslabuje, keď sa niekto vzďaľuje od miestneho liturgického zhromaždenia“ Hlas liturgickej obce je hlasom Cirkvi, Nevesty Kristovej; obeta, ktorá sa v týchto obciach prináša. Eucharistia, buduje Cirkev. Tak ako jednotlivé bunky tvoria orgány a tieto celé telo. tak liturgické zhromaždenie miestnych cirkví buduje Telo všeobecnej Cirkvi: Na budovanie Tela Kristovho sú zamerané sviatosti, hlavne Eucharistia, ktorá utvára spoločenstvo Cirkvi a súčasne ju zjavuje. „Cirkev je v podstate liturgickým zhromaždením
Bohoslužobné zhromaždenie je teda mystickým vyjadrením mystického Tela Kristovho a to nielen ako Cirkvi partikulárnej, ale celej všeobecnej Cirkvi, celého Tela Cirkvi. /LK 26/.

b) Liturgické zhromaždenie zvoláva Boh
Akokoľvek veľkú námahu by kňaz vynaložil na to, aby zhromaždil liturgickú obec, predsa sa nesmie zabudnúť na to, že vlastne Boh zhromažďuje svoj ľud.

c) Liturgické zhromaždenie je usporiadané hierarchicky
Na čele liturgického zhromaždenia je biskup alebo kňaz. Pomáha im diakon. To sú nositelia sviatostných svätení, „hierarchického kňažstva“ -každý na inom stupni.

c) V liturgickom zhromaždení je prítomný Kristus
Kristus je vždy prítomný v zhromaždení veriacich, ktorí sa zišli v jeho mene /porov. Mt 18, 20/. Prítomný je aj vo svojom slove, lebo to on sám hovorí, ked’ sa v Cirkvi číta sv. Písmo. Pri eucharistickej obete je prítomný v osobe kňaza…,

BOŽÍ ĽUD V LITURGICKOM ZHROMAŽDENÍ

Prístup do bohoslužobného zhromaždenia má každý, kto vyznáva vieru Cirkvi a je do nej začlenený krstom, alebo sa aspoň na krst pripravuje; Dodnes pozná cirkevný zákonník trest exkomunikácie a interdiktu, ktorý postihnutému zabraňuje prístup na túto bohoslužbu. Všetci prítomní na tomto zhromaždení sa zúčastňujú na svätom Kristovom kňazstve Ale všetci jednotliví účastníci tohto zhromaždenia sú hriešnici, žijú v hriechu, alebo sú ním ohrozovaní. Preto toto zhromaždenie koná úkony kajúcnosti a dovoláva sa Božieho milosrdenstva. V liturgickom zhromaždení sú si všetci ako Božie deti rovní;

ÚČASŤ BOŽIEHO ĽUDU NA LITURGII
– účasť veriacich (laikov) na liturgii vôbec a na rozličných liturgických službách.

a) Pojem činnej účasti
– to znamená, že sa veriaci majú tak spojiť s kňazom, aby sa v prípade Eucharistie bohoslužba javila ako ich spoločná obeta. Aktívna účasť nie je teda čisté vonkajšia činnosť, ktorá sa naplňuje kolektívnym spievaním, recitovaním, konaním, ale viditeľný a počuteľný výraz toho, čo pôsobí pravda a láska v duši Navonok prejavuje modlitbou, spevom, počúvaním Božieho slova, prinášaním obetných darov a hlavne obetovaním Tela a Krvi Pána a seba samého / ich prijímaním, státím, dívaním sa, mlčaním a pod.

b) Dôvod činnej účasti veriacich
Najhlbším dôvodom činnej účasti veriacich na liturgii je ich krst Cirkevná tradícia, ktorú jednoduchým spôsobom zhrnul T. Akvinský stále učila, že veriaci sa zúčastňujú na Kristovom kňažstve pre ich krstný a birmovný charakter Povinnosť pokrsteného verejne uctievať Boha vyplýva z jeho začlenenia do mystického Tela Veľkňaza Krista. Birmovaním sa účasť na Kristovom kňažstve neutvára, ale realizuje.
Birmovanie iba posilňuje už jestvujúce oprávnenie a záväzok na vykonávanie vonkajšieho a vnútorného kultu. Nositeľ hierarchického kňazstva, hlavný a podstatný liturgický úkon koná, nositeľ všeobecného kňazstva sa na ňom iba zúčastňuje.

ROZLIČNÉ ÚRADY A SLUŽBY V LITURGICKOM ZHROMAŽDENÍ
Pretože Cirkev je hierarchická, jej liturgické zhromaždenie je hierarchicky členené a každý jeho účastník sa na ňom zúčastňuje iným spôsobom podľa druhu svätení alebo podľa postavenia, ktoré v Cirkvi má.

a) Služba celebrujúceho kňaza
Na čele bohoslužobného zhromaždenia stojí biskup alebo v jeho zastúpení kňaz To sa prakticky prejavuje tým, že pri sv liturgii (omši) biskup predsedá zhromaždeniu ľudu a prítomní kňazi s ním koncelebrujú. obradmi. Biskup alebo kňaz predsedajú bohoslužobnému zhromaždeniu „v zastúpení Kristovom'“ /Lk 33/. Kristusje v nich prítomný /LK 7/, keď konajú kňazskú službu. Pre svoje svätenie vystupuje teda celebrant Kristovým menom, ale i menom Cirkvi, miestnej i všeobecnej, Výrazom predsedníckeho postavenia celebranta je sedadlo, odkiaľ spravidla riadi modlitbu obce Úlohu predstaveného vypĺňa celebrant tým, že koná kňazské modlitby presidentales /LK 44/ so všetkými príslušnými úkonmi, vyzýva ľud modliť sa, hlása mu Božie slovo, zjednocuje sa s nim prinášaním obety Tela a Krvi Pána, láme mu chlieb Života a v záverečnom ríte žehná ľud.

b1) Služba diakona v latinskom obrade
– i starší ženatí muži,. Diakonát je najnižším stupňom hierarchického kňažstva a pri slávení Eucharistie sa prejavuje tým, že diakon číta evanjelium a niekedy káže, prednáša úmysly v modlitbe veriacich, pomáha pri rozdávaní Eucharistie, najmä pod obidvoma spôsobmi, prepúšťa zhromaždený ľud, prisluhuje kňazovi pri oltári a usmerňuje ľud, čo má práve konať. Ďalej smie diakon, pokiaľ mu to príslušná autorita pridelila, vysluhovať slávnostným spôsobom krst, asistovať v mene Cirkvi pri uzavieraní manželstva a požehnať ho, prinášať chorým sv. prijímanie (viaticum), čítať veriacim sv. Písmo, vysluhovať sväteniny, konať smútočné a pohrebné obrady

b2) Služba diakona v byzantskom obrade
Pomáha biskupovi, alebo kňazovi; okiadza, prednáša prosby – jekténie, číta evanjelium, hovorí výzvy ku katechumenom a k veriacim. Diakon v byzantskom obrade samostatne nemá právo odbavovať bohoslužby, alebo vysluhovať sviatosti. Krst môže vysluhovať len v prípade nutnosti, Sväté prijímanie diakon môže rozdávať, ak mu to dovoľuje partikulárne právo.

c) Služba ľudu
Činnú účasť na liturgii, prejavuje ľud tým, že počúva Božie slovo, modlí sa, spieva texty, prináša obetné dary, spoluobetuje s kňazom Telo a Krv Kristovu, prijíma ich, vyjadruje jednotu celého zhromaždenia svojimi gestami a úkonmi tela., zachová posvätné ticho

d) Služba schóly a kantora
Schóla alebo zbor je časťou Božieho ľudu a jeho zástupcom. Skladá; sa alebo z mužov, alebo z chlapcov, alebo 2 mužov a žien, alebo – kde je preto dôvod-len zo žien Jej úlohou je spieval proprium a ordinárium, pokiaľ možno za účasti ľudu Kantor vedie spev veriacich i schóly. Ak sa schóla skladá i zo žien, má byť umiestnená mimo presbytéria, inak podľa stavu kostola má zaujímať také miesto, aby vynikla jej povaha ako súčasť ľudu a umožnila sa jej liturgická služba.

e) Služba žalmistu a organistu
Žalmista prednášal žalm alebo inú biblickú pieseň medzi čítaniami. Organista má dôležitú úlohu uvádzať, sprevádzať a spájať omšové spevy a kde to štruktúra omše dovoľuje, môže uplatniť vhodné diela organovej literatúry (postlúdium, napr. pri odchode kňaza).

f 1) Služba subdiakona v latinskom obrade (už nie je)
– je pomocníkom diakonovým a celebrantovým. Zveruje sa mu starostlivosť o oltár a posvätné nádoby, ako aj čítanie epištoly, starostlivosť o kostol a bohoslužobné rúcha a nádoby. Po II. vatikánskom sneme subdiakonát pre latinský obrad bol zrušený.

f2) Služba subdiakona v byzantskom obrade
. Hlavnou úlohou subdiakona je pomáhať pri oltári a pomáhať služobníkom oltára: má obliekať kňaza, pripraviť všetko potrebné k slúženiu sv. liturgie, ak niet lektora. Číta apoštol, stará sa o čistotu nádob a svietnikov, nepúšťa do svätyne nekonajúcich službu, vyprevádza z bohoslužieb katechumenov.

g1) Služba lektora v latinskom obrade
Popri diakonovi má v obnovenej liturgii najdôležitejšiu úlohu lektor lebo predčítava čítania zo Starého zákona a z Apoštolára. Ak je prítomný subdiakon, ponecháva mu lektor epištolu. Inak sa jeho úrad pri omši uznáva za samostatný, vykonáva ho, i keď sú prítomní prisluhovatelia vyššieho svätenia. Ak niet žalmistu, prednáša i žalm medzi čítaním, a ak sa nespieva introit a spev na prijímanie, recituje i tieto časti.
Stav lektorov – laikov sa teraz opätovne obnovil. Je obnovená aj služba akolytov. Ich úlohou je prinášať chlieb a víno k omši, prípadne nosiť sviečky. Z rozhodnutia biskupskej konferencie môže úrad lektora vykonávať i žena, ak niet vhodného muža, ale mimo presbytéria.

g2) Služba lektora v byzantskom obrade
V byzantskom obrade služba lektora – čtec, pivec – patrí k nižším sväteniam. Udeľuje sa pred prijatím subdiakonátu počas sv. liturgie, alebo aj samostatným obradom. Službu lektora udeľuje biskup podaním zapálenej sviece, postrihnutím vlasov, podaním knihy Apoštol, stichára a pásu. Úlohou lektora je čítať z Apoštolára, zo Starého Zákona, počas bohoslužieb viesť spev, nosiť sviečku počas bohoslužieb.

h) Služba komentátora
Jeho krátke vysvetlenie a pokyny veriacim pomáhajú, aby liturgické texty, pomohli veriacim lepšie porozumieť liturgické úkony a ich duchovnú ozvenu. Komentár má byť stručný a má sa predniesť vo vhodnom okamihu..

i) Služba miništrantov
Sú to všetci, ktorí prisluhujú vedľa diakona a subdiakona pri sv. liturgii v presbytériu. Sú to tí, čo nosia misál, kríž, sviečky, chlieb, víno, vodu, kadidlo, pomáhajú pri príprave oltára a pri umývaní rúk.
Ich služba sa najviac podobá službe akolytov, nositeľov najvyššieho z nižších svätení v rímskom obrade. Na Východe sú akolyti neznámi.

j) Ostatní služobníci
– služba usporiadateľov, ktorí pri vchode do kostola prijímajú veriacich, uvádzajú ich na miesto a riadia sprievody Okrem toho osobitnými službami sú poverení tí, ktorí v kostole konajú zbierky.
Všetky služby od diakona nižšie môžu vykonávať muži – laici a tie služby, ktoré sa konajú mimo presbytéria môže vykonávať i žena podľa úvahy správcu kostola.