Východná liturgia je veľmi bohatá na symboliku, v tomto článku sa pozrieme práve na obrad vysluhovania sviatosti manželstva, kde nám trebník (liturgická kniha pri vysluhovaní sviatostí) dáva za vzory vzťahy mužov a žien zo Svätého Písma.

Trebník vkladá do úst kňaza nasledujúce životné udalosti spravodlivých Starého Zákona:

• … požehnal si Izáka a Rebeku a urobil ich dedičmi tvojho prisľúbenia …
• … sprevádzal si sluhu patriarchu Abraháma, ktorý ho poslal nájsť nevestu svojmu pánovi Izákovi, a čerpanie vody si použil na to, aby si mu dal najavo, že Izákovou snúbenicou má byť Rebeka …
• Bol to prsteň, ktorým sa odovzdala moc Jozefovi v Egypte, bol to prsteň, vďaka ktorému sa preslávil Daniel v babylonskej krajine, bol to prsteň, ktorý svedčil o tom, že náš nebeský Otec preukázal zľutovanie svojmu (márnotratnému) synovi …
• Tvoj pravica, Pane, bola Mojžišovou zbraňou v Červenom mori …
• (Boh) premenil rebro praotca Adama na ženu …
• Ty si požehnal svojho služobníka Abraháma, otvoril si lono Sáry …
• Ty si Rebeke daroval Izáka …
• Ty si Ráchel zjednotil s Jakubom …
• Ty si spojil manželským zväzkom Jozefa a Asanetu a daroval si im ovocie plodenia, Efraima a Manassesa …
• Ty si prijal Zachariáša a Alžbetu …
• Buď zvelebený, ženích, ako Abrahám, buď požehnaný ako Izák, rozmnož sa ako Jakub!
• Buď zvelebená, nevesta, ako Sára, veseľ sa ako Rebeka a rozmnož sa ako Ráchel!

Liturgický text dáva mužom za vzory Abraháma, Izáka, Jakuba a ženám Sáru, Rebeku a Ráchel. Čím boli výnimočné tieto postavy mužov Starého Zákona?

Abrahám – Abrahám bol v živote Ježišových súčasníkov často spomínaný.

„Naším otcom je Abrahám“ (porov. Mt 3, 9)

Sme Abrahámovi potomci .. (porov. Jn 8, 33)

Hlavné zmluvy stoja na Abrahámovej viere, podľa Pavla, je táto viera vzorom kresťanov. (porov. Rim 4 alebo Gal 3). Abrahám je taktiež spomínaný v Koráne v 3. súre vo veršoch 65 – 67. Abrahám predstavuje veriaceho, čo si nevšíma rozdelenia. Dejiny otcov zdôrazňujú, že dôležitý význam v živote človeka zohráva práve rodina.

Izák – Izák bol Abrahámovým synom, narodil sa neplodnej Sáre, ktorá sa tomuto Božiemu zákroku spočiatku smiala a nechápala a Izák sa preto rodí „zo Sárinho úsmevu“. Keď sa Mojžišovi zjavil Boh, tak práve spomína tieto tri mená. „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka, Boh Jakuba. “ (porov. Ex 3, 6). Starozákonný človek bol presvedčený, že nemožno vidieť Boha bez toho, že by človek nezomrel. Mojžiš si zakrýva tvár pred Božou majestátnosťou a na kríži sa plní proroctvo: „Nemá podoby ani krásy aby sme hľadeli na neho“ (porov. Iz 53, 2)

            Jakub – Jakub a jeho manželka Ráchel sú predstavení ako zamilovaný pár. Vo vzťahu Jakub a Lia (Lia zároveň ako nemilovaná a zároveň matka) je pred očami vykreslený skôr predobraz  vzťahu Jakub a Ráchel. V dejinách patriarchov nájdeme celú paletu vzťahov, od romantického a tichého zápasu o manželku (Jakub a Ráchel) až po znásilnenie dievčaťa menom Dina.

Jakub je milovaným synom Rebeky. Rebeka načúvala to, čo hovoril Izák Ezauovi a tak lsťou zobrala Ezauovi právo prvorodeného syna. Izák potom žehná Jakuba slovami:

„Nech ti dá Boh z nebeskej rosy a zo žírnosti zeme, tiež hojnosť zrna a muštu!
Nech ti slúžia ľudia a nech sa sklonia pred tebou národy.
Buď pánom nad svojimi bratmi, a nech sa ti koria synovia tvojej matky!
Kto bude teba preklínať, nech je prekliaty, a kto bude teba žehnať, nech je požehnaný!““
(porov. Gn 27, 28 – 29)

Keď Jakub uteká, Boh mu dáva tri prisľúbenia:

I, Bude uctievať Pána. (porov. Gn 17, 7)

II, Miesto, kde sa mu sníval sen, je pamätným. (porov. Gn 35, 7)

III, Návrat. (porov. Gn 35, 7)

Písmo hovorí, že „Jakub slúžil aby odkúpil Ráchel 7 rokov, no zdalo sa mu to krátko, lebo ju veľmi miloval.“ (porov. Gn 29, 20), no Laban ho podviedol, dal mu len Liu, lebo bola staršia, no potom neváhal za Ráchel slúžiť ďalších 7 rokov (porov. Gn 29 nn).

Ráchel bola neplodná, no Lia porodila synov Rubena (Hľaďte syn), Simenona (Vyslyšanie), Lévyho (Pripojenie, Primknutie) a Júdu (Chváliť, Sláviť). Arabi doteraz majú zvyk o vykúpení ženy materiálnou hodnotou. Ráchel dáva Balu, svoju slúžku aby s ňou Jakub obcoval a aby jej porodila na „jej kolenách“.

Potomstvo patriarchu Jakuba nám pomôže lepšie pochopiť táto tabuľka:

Anjel Jakubovi po bitke mení meno na Izrael „Boží bojovník“ a Jakub to miesto nazýva Fanuel (Videl som Pána). Izraeliti doteraz nejedia šľachy bedrového kĺbu, lebo práve tam sa ho Pán dotkol.

Dnes je tu to pozvanie prijímať Božiu bezhraničnú lásku, ktorá bola zjavená Mojžišovi v horiacom kríku a sprevádzaná životmi našich praotcov. Sila bojovať sprevádzaná modlitbou sa zdá byť aj nepremožiteľnou aj vďaka Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.